Ako prestať kričať na deti, keď si v koncoch

Kričať na deti nepovažujem za funkčnú stratégiu, no napriek tomu to robím. Nikdy som nerozmýšľala nad tým, ako sa asi pritom cítia moje deti.

Tento školský rok som sa však zúčastnila rodičovského združenia, ktoré ma prinútilo zamyslieť sa. V jednej chvíli totiž došlo medzi jedným z rodičov a triednou učiteľkou k ostrej výmene názorov. Rodič nechcel prijať stanovisko učiteľky, a tá začala výrazne zvyšovať hlas. Bola to dosť nepríjemná situácia. Pripadala som si maličká a ohrozená (hoci som bola len svedok situácie). Táto skúsenosť ma trochu prefliaskala a na nejaký čas zbrzdila moje „dôrazné“ riešenie nervných situácií s deťmi. Dlhodobo však nefunguje.

A tak som sa popýtala rodičov v okolí, čo im pomáha v nekričaní na deti.

Dozvedela som sa veľa vecí, z ktorých som chcela vytvoriť článok plný odskúšaných rád… ale život sa deje, detské choroby sa nám melú a ja tieto dni nestíham (a o to ľahšie sa dostávam do situácií, keď začnem automaticky zvyšovať hlas).

Preto budem dnes veľmi stručná. Vyberám len dve najdôležitejšie veci, ktoré v týchto dňoch zachraňujú moje deti aj moje nervy.

1. Spánok

Ak si nervózna a ľahko zvyšuješ hlas na deti aj pri blbostiach, možno nie si „zlá mama“. Len unavená mama. So zvýšenou únavou klesá naša schopnosť sebakontroly; tak jednoducho funguje náš mozog.

Kávou, Horalkami ani lyžicou Granka chýbajúci spánok neobabreš. Ak padáš cez deň od únavy na nos, choď večer spať zároveň s deťmi a poriadne si pospi.

„Ale moje deti zaspávajú strašne neskoro!“, „Ale ja večer musím spratať všetok neporiadok!“… Čo ti ešte bráni ísť aspoň dnes do postele poriadne skoro? Predstav si všetky svoje dôvody a nájdi na ne riešenie. Ty totiž nie si perpetuum mobile, nedokážeš si dodávať energiu staraním sa o deti a domácnosť. Ak málo spíš, niet divu, že na deti ľahko vybehneš.

Pospi si, mama 😴.

2. Blízkosť

Dopraj sebe aj deťom dávku oxytocínu a poriadne ich vyobjímaj. Popôrodný bonding nie je jediná príležitosť na vytvorenie silného prepojenia s tvojím dieťaťom. Objímaj ho každý deň. Aj niekoľkokrát.

Objatím nemyslím krátke stisnutie v náručí pred odchodom do školy, ale poriadne dlhé spočinutie v maminom náručí. Drž ho tak dlho, ako to bude vám obom príjemné. Objatie pôsobí liečivo pre obe strany. Dieťa cíti tvoju blízkosť, záujem a lásku. Aj ty sa do svojho dieťaťa každým objatím nanovo „zaľubuješ“. Vrieskať po niekom, koho si práve objímala, je už o čosi ťažšie!

Objím svoje dieťa, mama 💕.